Gratulujeme Andrejovi Dankovi k tomu, že bude prvým slovenským politikom, ktorému sa dostane tej cti zarečniť si v ruskej dume. Videli sme fotografie s baletkami, zaznamenali kladenie vencov padlým vojakom a začuli čosi o výučbe ruštiny ako nepovinnom predmete, ba možno aj šachu.
Samozrejme, osvetu nám treba. Šach hrať nevieme, po rusky vieme len šútky, v azbuke si pletieme písmená a z kultúrnej produkcie nás naposledy zaujali Noční vlci.
Predsa však, dovolíme si spolu s predsedom nášho parlamentu nad vetami jeho prejavu družne podumať. Očakávame totiž výrony o bratstve našich národov a prospešnosti tesnejšej spolupráce. Iné by z dielne SNS možno aj šokovalo.
Dovoľte pár želaní.

Aby Danko nebral vety z učebníc, ktoré sme krátko po 1989. preškrtávali.
Aby neznel ako neonacista Mazurek na demonštrácii vo Varšave, ktorý sa takisto prsil slovanskou vzájomnosťou.
Aby vzal do úvahy, že u našich bližších východných susedov sa už celé roky ťahá konflikt, v ktorom Rusko priamo či nepriamo asistuje.
Aby zohľadnil, že o Kryme panuje zhoda, že bol zabratý v rozpore s medzinárodným právom.