Autor je teológ a spisovateľ
Kotleba už balí bunker, čiernu vlajku k SNP a vtipných ochrankárov, ktorí štyri roky spoza mreží župného domu prinášali svedectvo o poruchách politickej evolúcie.
A týždeň už počúvame o porážke Smeru a víťazstve opozície a všetci si natierajú, a tešia sa, máme fašiangy, akoby sme práve pristáli na Mesiaci a postavili tam prvú slováčikovskú základňu - predajňu s čučoriedkami a korbáčikmi. Naozaj, vážne?
Teta z OĽaNO
Nikde nepresiahla účasť päťdesiat percent, víťazom volieb sú politickí turisti idúci pod značkou nezávislí, novým šéfom opozície je mimoparlamentný Alojz Hlina a v Bratislave sa stal županom nominant strany, ktorej predseda sa špecializuje na blogy o Mohamedovi a proroctvá o Merkelovej páde.
To, že sa rozpadá stranícka mapa krajiny a oslabuje Smer, je zjavné, no euforické komentáre takzvaného víťazstva sú úplne mimo. V župných voľbách nezvíťazila európsky orientovaná moderná opozícia, ale iná podoba konzervatívnych síl.
Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky. Pred rokmi drukovali Havlovi, dnes sa tešia z tety z OĽaNO, ktorá podpísala zákon žiadajúci väzenie pre ženy za umelé oplodnenie. Už ste zabudli?
Keď Juraj Droba vyhlási, že pravicový volič je akýsi náročnejší a nedá sa nachytať na lacné heslá, tak neviem, či tým myslím toho voliča SaS, ktorý sa zastáva práva nosiť zbraň, deportácie emigrantov alebo Sulíkových komentárov o sterilizáciách.
Dobré dobro
Viera vo vlastnú morálnu nadradenosť, život v kultúrnych schémach, kde sa podáva dobro, nakupuje dobro, pestuje dobro a zaspáva s dobrom, nemá nič spoločné s kritickým myslením. Ide o výraz sektárskeho vydeľovania sa voči spoločnosti, infantilnú predstavu o tom, že fašizmus sa dá poraziť cícerovou pastou preposielanou na facebooku alebo novými cyklotrasami.
“Predstava, že naše vlastné politické sympatie z nás robia lepších ľudí a zabezpečujú nám miesto v kruhu dobrých a milých ľudí, kde neexistujú intrigy a nekradne sa, je totálne deštruktívna.
„
Slovenská politická scéna za ostatné roky zinfantilnela.
Príkladom toho je aj množstvo mienkotvorných ľudí, ktorí bez najmenšej vedomosti o Jozefovi Uhlerovi za neho na facebooku umierali, alebo jehovistická politika Igora Matoviča s obrázkami a transparentmi pre dospelých.
Fetišizácia absolútneho dobra spojená s náboženským resentimentom časti opozície, túžba po živote vo svete detského dobra, prežívaného dobra, dobrého dobra dobrých politikov nás uzatvára v pasci, ktorá nám znemožňuje vnímať pokračujúci rozpad spoločnosti.