Na počiatku bola pani M. Albrightová, v tom čase veľvyslankyňa USA pri OSN, ktorá oznámila premiérovi Mečiarovi, že primárnou podmienkou rozšírenia NATO o Slovensko je skutočná demokratizácia pomerov, aby podpora Slovenska zo strany USA mohla byť ešte kompletnejšia. "Chceme vidieť Slovensko plne integrované v západnom spoločenstve," povedala doslova.
Pani Albrightová teda nebola celkom na začiatku - tam by sme mohli napríklad zaradiť výrok predsedu vlády z mítingu HZDS v Košiciach 26. septembra 1995: "Občania si nemusia robiť starosti, či nás prijmú alebo nie, pretože nás potrebujú, lebo sme geopoliticky mimoriadne dobre postavená krajina." Približne o rok neskôr pre nemecký denník Stuttgarter Zeitung Mečiar rezolútne vyhlasuje, že trvá na západnom kurze Slovenska.
O niekoľko dní pre ruský denník Trud (8. októbra 1996) premiér tvrdí: "Slovensko veľmi dobre pozná svoju geopolitickú cenu. V zahraničnej politike sa usilujeme o rovnováhu vo vzťahoch medzi Východom a Západom... SR sa usiluje úplne sa integrovať do Európy, čo však ešte neznamená, že budeme bezpodmienečne vo všetkom súhlasiť so Západom." Ešte 17. októbra v Rade pre hospodársky rozvoj Slovenska konštatuje, že "keď rokujeme s krajinami štátov NATO, potvrdzujeme záujem o NATO a integráciu do
NATO..." Hoci už zaznieva aj iný tón: "Základné otázky, ktoré z hľadiska zahraničnopolitickej orientácie pred nás sú postavené, sú nasledovné: Zrieknite sa vašej politiky alebo vašich deklarácií o tom, že budete mostom medzi Východom a Západom. Rozhodnite sa pre jednoznačnú orientáciu."