Autor je teológ
V reakcii na komentár Pavla Hardoša: Väčšia hrozba ako sú fašisti, napísal Samuel Trizuljak obhajobu takzvaných kresťanských kandidátov v komentári s názvom: Liberáli, čo vlastne od kresťanov v politike chcete?
Liberáli, čo vlastne od kresťanov v politike chcete? Čítajte Autor tvrdí: „Namiesto hejkatolíkov a katolibancov tu máme kultivovaných a konštruktívnych kresťanských politikov.“ Ďalej je presvedčený o tom, že nová generácia kresťanských (sic!) politikov nie je „zaťažená klasickými kultúrno-konzervatívnymi témami“. Sú to krásne predstavy o volebnom výsledku, no realite odpovedajú len ťažko.
Kto je katolibanec?
Faul prvý: nie je úplne jasné, o akej novej generácii autor hovorí, a kedy podľa neho táto generačná výmena nastala. Najobskurnejšími konzervatívnymi politikmi predsa neboli staré tváre KDH – skutočne vulgarizovanú podobu kultúrneho konzervativizmu prezentovali práve viacerí poslanci Matovičovho hnutia OĽaNO.
Konzervativizmus Jána Figeľa je v porovnaní s výkonmi Branislava Škripeka a Štefana Kuffu vskutku umiernený. Posledný menovaný sa okrem iného preslávil návrhom zákona, ktorý trestal ženy za umelé prerušenie tehotenstva 25-ročným alebo dokonca doživotným väzením, lekárov a neplodných rodičov zas väzením na 5 až 12 rokov za asistovanú reprodukciu.
Za tento absurdný návrh hlasovala aj zvolená županka Erika Jurinová.
Faul druhý: úvaha Trizuljaka nesedí ani z časového hľadiska. O tejto údajnej „novej generácii“ tvrdí: „[po]učení skúsenosťou s referendom si uvedomujú, že kresťanská politika neznamená nanucovanie hodnôt, ale konštruktívnu službu svojmu okoliu.“
Referendum o rodine sa konalo 7. februára 2015. Erika Jurinová chcela trestať interrupcie a asistovanú reprodukciu až 10. decembra toho istého roku. Ako sa teda poučila z referenda, zostane naveky záhadou.
Kresťania nie sú len konzervatívni
Faul tretí: najväčším problémom Trizuljakovho článku je však stotožňovanie kresťanstva a konzervativizmu. Autor pracuje s binárnou opozíciou: kresťania (=konzervatívci) vs. liberáli. Takéto zjednodušenie je znepokojujúce.
“Existuje niečo, ako kresťanská správa verejných financií či kresťanské vykonávanie mandátu poslanca?
„
Kresťanstvo na Západe je oveľa rôznorodejšie (dúhovejšie) ako to slovenské.
Rakúski starokatolíci nedávno slávili 20 rokov žehnania párov rovnakého pohlavia. V pražskom Kostole sv. Martina ve zdi sa každý rok konajú bohoslužby v rámci Prague Pride. Nemeckí luteráni už od roku 2010 oficiálne umožňovali službu farárom žijúcim v registrovanom partnerstve a mnohí liberálne orientovaní evanjelici bojovali za uzákonenie manželstiev, ku ktorému aj nedávno došlo. Episkopálna cirkev v USA zvolila za biskupa gaya v roku 2003, švédska cirkev prvú biskupku-lesbu na svete v roku 2009.
Aby sme nezostali len pri LGBT ľuďoch, protestanti vo svete nezastávajú radikálne odmietavé postoje k potratom – americká luteránska cirkev ELCA napr. poskytuje pomoc všetkým ženám uvažujúcim o potrate bez ohľadu na to, ako sa nakoniec rozhodnú.
Napokon, presvedčenie, že život sa začína oplodnením je v kontexte protestantskej teologickej etiky skôr menšinové.
No a v neposlednom rade, univerzitná farnosť oxfordskej univerzity, kde Trizuljak študuje, sa charakterizuje ako liberálna, a začiatkom tohto roka dokonca organizovala sériu prednášok „On Liberalism“.
Slovenskí konzervatívci sprivatizovali kresťanstvo
Trizuljak tvrdí, že „nová generácia“ kresťanských kandidátov sa nespoliehala na získanie hlasu „pre hodnoty“. Napriek tomu sa Jurinová, Mrva a Majerský, spolu s množstvom ďalších kandidátov na župných poslancov, pripojili k iniciatíve „kresťanskí kandidáti“.
