Autor je umelec a publicista
Diskusia o sexuálnom obťažovaní, ktorú vyvolala celosvetová kampaň Me Too, je dôležitá vo viacerých rovinách. V neposlednom rade nám pripomína ľudský údel.
Údel bytostí, ktoré sa stali aktívnymi tvorcami svojich životných hodnôt a ktoré sa snažia spolu s ostatnými členmi svojho druhu nájsť odpoveď na otázku, čím by mal byť vlastne človek. Otázka, ako by sa k sebe mali správať ženy a muži, je súčasťou tohto hľadania.
S tým súvisí potreba oprieť sa o akýsi univerzálny model, návod, ktorý azda leží v našej minulosti, prípadne v tom, čomu hovoríme ľudská prirodzenosť.
Niekto hovorí o silách evolúcie, iný o zámeroch Stvoriteľa. Tak či onak, snaha nájsť oporný bod v tekutých pieskoch meniaceho sa sveta je zjavná aj v takej téme, akou je sexuálne obťažovanie či vzťahy žien a mužov.
Ľudia oporné body svojho správania hľadajú od pradávna. Chammurapiho zákonník predstavuje jeden z najstarších mezopotámskych zákonníkov, ktoré sa zachovali do dnešných čias.
Dátum jeho vzniku sa datuje do roku 1754 pred naším letopočtom. 282 zákonov vytesaných do kamenného monolitu predstavuje na svoju dobu pokrokový pokus vniesť do spoločenstva poriadok a spravodlivosť.
Podľa tohto zákonníka ženy neboli plnoprávnymi bytosťami, ale majetkom svojho muža. Ak muž z vyššej kasty zabil ženu iného vznešeného muža, potrestaný nebol páchateľ vraždy. Za spravodlivý trest bola považovaná poprava páchateľovej ženy.
Zákon „oko za oko“ sa v tých časoch vykladal, ako „ženu za ženu“.
