Autor je novinár v DEON.pl, vedie komunitu sv. Egídia v Krakove
Celé sa to začalo pred ôsmimi rokmi. Aktivisti Celopoľského mládežníckeho a národného radikálneho tábora – ktorí sami seba označujú za extrémne pravicové, nacionalistické organizácie – založili Asociáciu pochodu za nezávislosť. Tá je zodpovedná za zorganizovanie prvého Pochodu za nezávislosť 11. novembra 2009.
Vtedy sa na ňom zúčastnilo iba niekoľko stoviek príslušníkov radikálnych nacionalistických organizácií. Na videu na youtube vidno vtedajšie transparenty s nápismi „Nacionalizmus. Naša cesta“ alebo vlajky „slovanských” či anti-semitských organizácií.
Holokaust zažili, teraz volajú po novom. Poľsko sa radikalizuje Čítajte Rok nato, potom, ako sa cestou do Ruska zrútilo lietadlo s vtedajším poľským prezidentom Lechom Kaczyńským na palube, a tiež po zhoršení poľského politického diškurzu, získal tento pochod na popularite.
Liberálne médiá ho všeobecne kritizovali a veľká skupina poľských a nemeckých anarchistov sa pokúsila napadnúť a zastaviť ľudí pochodujúcich pod nacionalistickými transparentmi.
Vďaka týmto udalostiam získal Pochod za nezávislosť zásadnú pozornosť médií a stal sa symbolom nacionalistického odporu proti „ľavicovému liberalizmu“, Európskej únii a „bojom za prinavrátenie Poľska“.
Vychádzka krajnej pravice
Od roku 2013 sa Pochod za nezávislosť stal jednou z veľkých udalostí, čo spájajú nielen poľské, ale aj maďarské, talianske, španielske, britské a francúzske nacionalistické organizácie. Hlavne Jobbik (Maďarsko), Forza Nuova (Taliansko) a Britain First (Veľká Británia) dávajú o sebe vedieť.
Čo je dôležité, už niekoľko rokov, hoci sa organizátori nezmenili, snažia sa prezentovať Pochod za nezávislosť ako podujatie pre celé rodiny, propagujúce nepolitickú podporu vlasteneckým hodnotám. Niet však pochýb, aké sú korene tohto podujatia.
