Autor je občiansky aktivista
Slobodný ponovembrový svet nám niekoľkokrát priniesol vlny nadšenia, takpovediac celospoločenského dosahu.
Hneď prvé nadšenie zažili zobudení postsocialistickí ľudia počas slobodného pochodu cez rozstrihnuté drôtené hranice smerom do Hainburgu a späť. Len tak. Za jeden deň na Západ a späť. Ale slobodne.
Druhé nadšenie potvrdili novoobjavení občania svojou vyše 90-percentou účasťou v parlamentných voľbách v roku 1990.
Potom prichádzali nadšenia už nie také masové, ale ešte vždy povzbudivé. Ak preskočíme nadšenia s negatívnym vplyvom na celé Slovensko (napr. chorobné opantanie Mečiarom, stotožnenie sa so znásilňovaním krehkej demokracie, súhlas s rozkrádaním a nečinnosťou súdnej moci...), tak posledné všeobecné a pozitívne nadšenie priniesli tohtoročné župné voľby a ich výsledky.
Zdôvodnenie je veľmi jednoduché. Vyhral každý. Tohtoročné župné voľby dosiahli viac ako všetky učebnice, kurzy a školenia o potrebe, význame a dôsledkoch známych teórií pozitívneho myslenia. Čo lepšie si môžeme priať? Župné voľby ako masový doping a povzbudenie do života pre každého.
