Autorka je publicistka
Tak teraz neviem. Je to osud dobrého umenia či kvality vôbec, aby vznikala a manifestovala sa skryto? Alebo je to len u nás? Nie, nechce sa mi bádať, ani hlboko morfondírovať o tom, prečo sa po každej stránke špičkové divadelné predstavenie hrá zopárkrát, aj to o popoludní o 14:30 a v odľahlej budove SĽUK-u v Rusovciach. No dobre, niektoré odpovede nájdete na konci.
Momentálne sa chcem hlavne podeliť o radosť, že som v poslednej chvíli tento dobre utajený klenot uvidela. Bola to derniéra (akosi však verím, že len dočasná) Shakespearových Sonetov 2016 režiséra Petra Maťa a skladateľa Viliama Gräffingera.
Taký kompaktný, jednoduchý, na kostru obnažený, elegantný divadelný tvar naozaj málokedy vidno. Žiadna úporná snaha z toho netrčí. Len veľmi jasná režijná a dramaturgická predstava. Ale hotový balzam. Čierna perla.
Áno, lebo z temnoty scénického priestoru, prerušovaného len vertikálami trsov akýchsi bielych strún, lejú sa slová básnika z bledých tvárí hercov a spevákov v čiernom.
Básnik – Muž – Hamlet či viacerí hamleti a jeho tiene nás vťahujú do akéhosi kaligrafického obrazu v pohybe. Tri činoherné a osem vokálnych tieňov či ozvien niekedy dupľujú, podčiarkujú básnikove úvahy, poznania i pochyby o svete, bytí a svojom prežívaní, niekedy sa mu vysmievajú.
