Široký rozchod pohľadov dvoch ústavných Andrejov ukázal v plnej kráse viackoľajnosť zahraničnej politiky a – takpovediac – vojnu identít v najvyššom vedení štátu.
Dva dokonale protibežné prejavy v rovnakom čase sú tým najsymbolickejším, čím prezident a predseda NR mohli spoločne pozdraviť novembrový sviatok.
Kiska mal s Lajčákom prejav konzultovať, Danko chce od ministra vysvetlenie Čítajte To, že kým Kiska v Štrasburgu sa držal „úradnej“ zahraničnopolitickej línie, Danko v Moskve ju nieže stratil, ale odhodil v diaľ, už bolo v každom spravodajstve.
Opakovať si to však treba, keďže reč predsedu NR, že – napríklad – „slovanské národy východnej Európy musia byť mostom na komunikáciu a zlepšovanie vzťahov v celej Európe“, s veľkou silou upozorňuje, čo za vzdialenosť delí „reálneho“, „pravého“ Danka od, trebárs, nedávneho spoločného vyhlásenia troch ústavných činiteľov.
Na povzdych, že kam by nás ten človek zaviedol (uniesol), keby SR nebola zakotvená v EÚ a NATO, okamžite nadväzuje otázka, že či odklad nákupu gripenov a prolongácia migov nesúvisia – a to najužšie – s geopolitickým svetonázorom, ktorý Danko prezentoval pred dumou.
