Do ničoho sa radšej nepleť, nech nemáš problémy.
Slová rodinnej známej komentujúce udalosti 17. novembra 1989 si v tom čase istotne vypočuli mnohí mladí ľudia. Veď sa všetko javilo také neisté! Prinajmenšom v prvé dni, keď sa študenti začali stretávať v univerzitnej aule a keď spolu s hercami vstúpili do štrajku.
Vystúpiť proti režimu, kto to kedy videl? Spŕška vodných diel patrila k tým miernejším trestom.

Asi je to taká typicky slovenská reakcia. Neistota, strach z nového. Obava z trestu alebo z nejasného výsledku.
Ale keď sa podarilo prekonať tento pocit, dopadlo to napokon dobre. Dokonca nad očakávanie. V novembri 1989. A aj vo voľbách, ktoré odstavili Mečiara a vrátili Slovensko do hry. Práve tento pocit mnohým dodali napríklad aj nedávne župné voľby.
Ani politikov, čo si nevšimli november a prešustrovali jeho hodnoty svojou márnotratnosťou, ani tých tu nemusíme mať naveky. Veci môžu dopadnúť aj dobre, ak sa prestaneme báť a ak tomu aspoň trochu veríme.