Keďže konšpiračné teórie sa tešia svetovej konjunktúre, nebola by to poriadna revolúcia, keby sa k nej neviazali „vysvetlenia“ so spiknutím, sprisahaním v jadre. (Počnúc francúzskou revolúciou sú predmetom konšpirácie všetky ďalšie.)
Konšpiračné náhľady podporuje, že ani toho 17. novembra, ktorý oslavujeme 28 rokov po zrútení normalizačného režimu, neexistujú presvedčivé odpovede napr. na otázku, či je naozaj v súlade s rozumom a logikou vecí, že západné tajné služby ani samotní domáci disidenti konce komunistických režimov nepredvídali.
Situácia, keď sociologický ani historický mainstream nevedia predložiť konzistentnú hypotézu takého jednoduchého a rýchleho pádu komunizmu, je pre sprisahanecké teórie krajinou zasľúbenou.
Podporuje a živí ich – síce neúmyselne, ale živí – aj taký Ján Budaj, keď šíri (tentoraz na TA 3) výklady o akomsi pakte Václava Havla s komunistami. Budaj má kus pravdy, že na komunistov sa dalo ísť tvrdšie a zakázať verejný život aspoň na čas (trebárs po tretie slobodné voľby) aj ich tretiemu a štvrtému sledu.