Za iných okolností by to nebola žiadna tragédia. Povolebný pat alebo krach koaličných rokovaní nie sú situácie, ktoré by demokratické štáty nepoznali.
Lenže je tu niekoľko „lenže“. Lenže je tu Európska únia, ktorá v sérii volieb viac či menej odoláva populistickej nákaze či priamo hybridnej vojne. A je tu Nemecko, ktorého stabilita je pre EÚ rozhodujúca.

Veď preto sa ešte pred časom na voľby v tejto krajine upierali zraky zo všetkých svetových strán východ nevynímajúc. Predseda SaS Sulík dokonca prorokoval, že dni Angely Merkelovej sú spočítané, pretože s jej politikou nesúhlasí 90 percent populácie.
Existovali dôvodné obavy a indície, že sa Kremeľ pokúsi ovplyvniť nemecké voľby podobne ako v USA. Po amerických, holandských či francúzskych volebných skúsenostiach však išlo Nemecko do volebného procesu dobre pripravené. A aj samotná kancelárka investovala nemálo času a energie do snahy pochopiť, ako sa dá čeliť dezinformáciám.
Výsledok sa dostavil: vplyvy zvonku neuspeli, radikáli v AfD ostali na okraji politickej scény a Nemci si zvolili kontinuitu. Práve tento výsledok by však vyšiel navnivoč, ak by situácia vyústila napríklad do predčasných volieb. Nepochybne si to (dúfajme) uvedomujú aj samotní politickí aktéri vrátane osobnosti takého formátu, ako je Merkelová.
Inak by sa už nedalo spoľahnúť ani na príslovečnú nemeckú spoľahlivosť. A na spoľahlivé Nemecko.