Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Tak nám zasa zbankrotovala Venezuela, povedal by dobrý vojak Švejk. Medzinárodná rejtingová agentúra Standard & Poor's oznámila, že Venezuela nezaplatila pravidelnú splátku zahraničného dlhu v sume 200 miliónov dolárov.
Krajina sa zatiaľ ocitla v „selektívnom bankrote“, pretože niektoré dlhy platí a iné nie. Pohľad na ekonomickú situáciu krajiny napovedá, že nesplácaných dlhov bude čoraz viac.
Bankrot nie je pre Venezuelu ničím novým. Za posledných 150 rokov je to už jej deviaty. Aký veľký je tento problém Venezuely? Na medzinárodných trhoch má dlhopisy vo výške 60 miliárd dolárov. Okrem toho si však Venezuela vzala aj priame vládne pôžičky najmä od Ruska a Číny.
Celková výška zahraničného dlhu môže byť až 140 miliárd dolárov. Pôžička od Číny má špecifickú príchuť. Venezuela sa zaviazala, že v prípade bankrotu bude najprv splácať vládny dlh Číne a až potom iné záväzky. Čína svojimi pôžičkami vždy sleduje aj politické ciele, ale vždy si svoje aktíva dobre zaistí. Pre ostatných veriteľov to znamená, že sa ku svojim peniazom dostanú neskôr. Ak vôbec.
Nie sú peniaze? Požičiame si
Venezuelu od roku 1999 do roku 2013 viedol charizmatický populista Hugo Chávez. Do funkcie nastúpil v čase, keď nízke ceny ropy, rozpad verejných služieb, korupcia a obrovská príjmová nerovnosť priviedli Venezuelu na pokraj sociálneho konfliktu.
Chavéz obdivoval (a financoval) Fidela Castra. Obdiv bradatého kubánskeho lídra vyšiel Venezuelu veľmi draho. Chavéz nielenže utopil na Kube miliardy dolárov, ale ešte sa aj pokúšal zaviesť model kubánskeho socializmu vo Venezuele.
