Autor je vedecký pracovník SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu
Situácia v štátnej ochrane prírody na Slovensku je neakceptovateľná a treba ju urýchlene zmeniť. Skôr, ako odtiaľ odíde posledný schopný, čestný a aktívny profesionálny ochranár či ochranárka (bez ohľadu na to, či dobrovoľne, alebo bude „odídený resp. odídená").
Konštatujú to mnohí a v týchto dňoch to vo svojej výzve na záchranu štátnej ochrany prírody a na podporu tých jej zamestnancov, ktorí si to zaslúžia, uvádza aj Slovenský ochranársky snem (S-O-S).
Dobré ráno: Na Slovensku sa rozpútala vojna o lesy Čítajte Bezprostredným impulzom na napísanie výzvy bol nedávno zverejnený otvorený list pracovníka Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) Andreja Kovarika, adresovaný riaditeľovi tejto rezortnej inštitúcie s návrhom na jeho odstúpenie. Návrh bol v liste podrobne zdôvodnený. Dôvodov na znepokojenie so stavom a vývojom štátnej ochrany prírody na Slovensku je však oveľa viac.
Niektoré majú externú povahu (nepochopenie, umelo vyvolávaná animozita, tlak developerov a pochybných obchodníkov s prírodnými zdrojmi, vandalstvo a pytliactvo, trestuhodný nezáujem štátu chrániť prírodu a pod.), iné sú povahy internej.
Príroda pod kolesami a pod zjazdovkami
Ak chceme, aby na Slovensku i naďalej jestvovala autentická príroda, aby sa posledné pralesy nepremenili na rúbaniská, prírodné časti riek na vybetónované stoky a národné parky na lunaparky, nesmieme v tejto chvíli mlčať! To, či obdivovaná príroda nášho detstva prežije, alebo skončí v útrobách celulózky, v cementárni, pod kolesami lesných kolesových traktorov, na dne priehrady, za plotom „papalášskej“ zvernice, alebo pod hrubou vrstvou asfaltu, prípadne či sa premení na komerčnú zjazdovku, hotel, alebo parkovisko, závisí v nemalej miere aj od fungovania inštitúcií, ktoré sú za ochranu prírody oficiálne zodpovedné a platené.
