Autor je spisovateľ, prekladateľ a básnik
Nič proti referendu, keď ide o dobrú a zrozumiteľnú vec a keď v ňom nezmanipulovaní občania čelia, povedzme, niekomu, kto im chce zničiť životné prostredie. No sú aj menej zrozumiteľné témy, a práve referendám o nich zvyčajne predchádza výplach mozgov.
Vtedy sa môže stať, že zmanipulovaní občania rozhodnú vo svoj neprospech. Odnepamäti sú známe prípady, keď falošní hráči, ak sa dostali k moci, zaťahovali aj bezúhonných občanov do falošných hier. Tu mi schádza na um zopár veršov z básne, ktorú som kedysi nazval podľa stredovekého prešporského zvyku Scnostnenie šibenice.
Už od rána pred popravou / tiahol zástup Bratislavou / ku šibenici. /
Jedni vpredu, iní vzadu, / klopkal na ňu prvý z radu, / klopkal tisíci.
Tým poklopkaním sa občania stotožňovali s ortieľom, hoci neraz kat vešal nevinného. V novoveku dokonca častejšie než v stredoveku. Čo iné ako spolupáchateľské referendum bola v roku 1952 podpisová akcia, v ktorej desaťtisíce Bratislavčanov požadovali trest smrti pre zlatníka Frostiga? Súd im „vyhovel“. Pod justičnú vraždu sa musela vynúteným svedectvom podpísať aj Frostigova manželka.
