Autor je politológ
Slovensko za ostatných 28 rokov prešlo neuveriteľne dlhú a tŕnistú cestu. Je to príbeh, v ktorom sme narazili na falošné predstavy, naivné ilúzie aj tvrdú realitu. Na vlastnej koži sme pocítili rozdiel medzi formálnymi a reálny slobodami. Vieme, že malým podnikateľom sa nezriedka darí dovtedy, kým ich toleruje silná konkurencia, ktorá je súčasťou podnikateľského sveta.
Uvedomujeme si, že právo slobodne cestovať je fajn a ešte lepšie je, keď si to cestovanie môžeme dovoliť. Dokonca sme s odstupom času pochopili, čo pri budovaní samostatného Slovenska znamenala snaha „otca národa“ vytvárať silnú kapitálotvornú vrstvu, ktorej časť ešte aj dnes radšej troví, ako tvorí. Sme bohatší o skúsenosti, ktoré nám už nikto nemôže vziať. A niekedy nás v tom utvrdia ďalšie nové príklady.
Chápeme, že to zlé z histórie si môžeme zopakovať. Stačí len rezignovať na demokratické hodnoty a voľný priestor hneď obsadia extrémizmus, politická bezobsažnosť, populizmus a prvky autoritárstva. Všetko to, čo ohrozuje demokraciu, je skryté a trpezlivo čaká, kým nedáme dôvod na prebudenie. Preto je naša demokracia pre našu ľahostajnosť stále v ohrození.
Potrebujeme občiansku aktivitu a lepšie pochopenie legitimity. Namiesto otvoreného vládnutia treba zvýrazňovať zodpovedné vládnutie a pred voľbami musíme rozlišovať agendu od volebných hormónov, v ktorých sú sľuby silnejšie ako reálne možností.
Podľa čísel rastieme
Ak by sme novodobú históriu hodnotili podľa všeobecných ukazovateľov, a nie na základe individuálnych pocitov alebo osobných krívd, sme krajinou, ktorá prekonala roky dvojcifernej nezamestnanosti. Vo svete sa prezentujeme ako automobilová veľmoc, z ktorej sa ročne vyvážajú tisíce áut rôznych značiek. Dokonca u nás na tisíc obyvateľov pripadá 378 motorových vozidiel, čo, samozrejme, cítime pri parkovaní v centrách miest i na ich sídliskách.
V rámci Európy vedieme v priečkach osobného vlastníctva bytov, pričom len malé percento Slovákov žije v prenajatom. Aj napriek celosvetovej kríze spred desiatich rokov sa u nás mimoriadne darilo výstavbe, pretože od roku 1994 do roku 2014 sa zvýšila zastavanosť územia o 77 percent. Napriek smutným hodnoteniam vzdelávania v štatistikách OECD iba päť percent populácie neskončí základnú školu a priemerná dĺžka vzdelávania je sedemnásť rokov.
