Článok pokračuje pod video reklamou
Koncert jamajského speváka Boba Marleyho z aprila 1980 bol jeden z jeho najemotívnejších. Pozvali ho hrať na oslavu nezávislosti v novej krajine Zimbabwe, ktorá práve pod vedením novozvoleného premiéra Roberta Mugabeho začala prekonávať svoju koloniálnu minulosť.
Marley natoľko podporoval panafrickú jednotu, že rok predtým nahrával album Survival plný militantných volaní po nezávislosti. Napríklad v pesničke Zimbabwe Marley sľuboval, že „ideme bojovať so zbraňami v rukách, lebo iba tak prekonáme svoje problémy“.
A tak, proti vôli svojho manažéra, si Marley sám kúpil lístok do hlavného mesta novej krajiny, zaplatil prevoz celej aparatúry a odohral víťazoslávny koncert. O rok zomrel na rakovinu.
Dnes také príbehy znejú smutno-smiešne. Lebo predstava, že militantný čierny vodca je lepší než militantný biely vodca alebo je šľachetnejší či bezúhonnejší než jeho bledší predchodca, je rovnako rasistická ako odporný systém, ktorý chce zvrhnúť.
