Je bolesť, ktorá nemôže byť utíšená, nočné mory, z ktorých sa nikdy úplne nezobúdza, a ťaživé spomienky, ktoré nevyblednú. Je zločin, ktorý nikdy nemôže byť odčinený. A trest zaň nikdy nebude dostatočne tvrdý: genocída v Srebrenici.
Ratko Mladič za ňu 22. novembra dostal doživotie. Dvadsaťdva rokov po tom, čo dal pokyn na zavraždenie vyše 8000 synov, manželov a otcov. Vrátil tak masové vraždenie a vyhladzovanie opäť do Európy.

Potom, ako si Európania mysleli, že národy si osvojili svoju lekciu z druhej svetovej vojny a niečo podobné sa už nemôže opakovať. Lenže nenávisť opäť dohnala do bezhlavého vraždenia ľudí, ktorí vedľa seba stáročia žili.
Rozsudok tribunálu pre Mladiča žiadnu ranu nezahojí a neobnoví ani dôveru rodín obetí v to, že svet môže byť vľúdnym miestom.
Ale Mladič, ktorý sa štrnásť rokov ukrýval, sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval. Srebrenica však stále pripomína, že ak sa rozpútajú etnická neznášanlivosť a nenávisť, Európa nemusí byť imúnna.