Autor je politológ
Pred pár týždňami sa v Čechách, na Morave a v Sliezsku konali snemovné voľby. Teda boj o obsadenie dolnej, významnejšej komory parlamentu.
Výsledky boli dosť prekvapivé a dôkladne rozvírili stojaté politické vody, pretože priniesli prelom do straníckeho života. Respektíve zabehnutej partokracie, ktorá sa postupne hnusila viac a viac ľuďom, hlasujúcim čoraz častejšie v prospech protestných aktérov.
„Dieru na trhu" na svoj triumf umne využilo hnutie ANO, čo je v podstate politická divízia rýchlo rastúceho holdingu Agrofert multimiliardára Andreja Babiša. Ambiciózneho muža, ktorý podobne ako kedysi Gustáv Husák hovorí "českoslovenčinou" a netají sa, ako kedysi cisár Franz Josef (či jeho krajan Adolf Hitler), že zákonodarné zbory sú len „kecárne".
Po zisku takmer tridsiatich percent sa ho mnohí neostýchajú spájať (niekedy aj dosť účelovo) s ohrozením demokracie. Či už majú pravdu, alebo nie, Babiš je v istom zmysle nebezpečný.
Stal sa bezkonkurenčnou nezávislou postavou mimoriadne roztrieštenej politickej scény. A to po tom, ako neváhal investovať veľké peniaze do svojho mocenského úspechu.
Vďaka tomu disponuje kvalitným politickým marketingom, drží strategickú iniciatívu, nastoľuje kľúčové témy. Skrátka, pred svojimi súpermi udržiava náskok niekoľkých konských dĺžok.
Koniec „večných časov“
Spájanie pravicových či stredopravých subjektov do bloku proti Babišovi dokazuje jedine vedomie slabosti. Zdesenie z nebezpečenstva pre všelijaké doterajšie záujmy, ktorým by navyše mohli uškodiť blízke prezidentské voľby.
