Koniec Jána Richter ako ministra práce je viac-menej jasný od okamihu, keď oznámil, že ak odíde, tak výhradne dobrovoľne. Ako sme totiž na tomto mieste písali po župných voľbách, presne takto odchádzajú ministri Smeru, s ktorými sa už neráta. Teda s odstupom času a na vlastnú žiadosť bez toho, aby sa akokoľvek skloňovali ich kauzy. Vďaka tomu môže Fico bez väčších problémov roky praktizovať osvedčenú hybridnú komunikáciu.

Keď potrebuje demonštrovať protikorupčný étos Smeru (nesmejte sa), mimoriadne vysokú mieru vnútrostraníckej sebareflexie dokumentuje počtom odvolaných figúr. Na druhej strane, keď mu niekto chce pripomínať kauzy, odboku zatne, že žiadna kauza predsa nebola a Paška, Pavlis, Čaplovič (prípadne Richter) predsa odišli celkom dobrovoľne po tom, čo vykonali kusisko dobrej práce.
Pravda, Zvolenská odišla na priamu výzvu premiéra, lebo nákup piešťanského CT „vyvolával pochybnosti“, ale stačilo počkať, aby sme sa dozvedeli, že išlo o pseudokauzu. Zároveň to strane umožňuje dotknutých udržiavať v obehu, čo pekne dokumentuje Pavol Pavlis, ktorého nedávno vláda vyslala riadiť Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.