Vypytovať sa, či je Smer na trajektórii k zániku, je v podstate zbytočná otázka – je na nej odo dňa svojho založenia. Kto trochu pozná slovenský stranícky systém, vie, že máme presne dve strany, ktoré jestvujú od vzniku republiky, dokázali prežiť vypadnutie z parlamentu aj výmenu lídra – SNS a KDH, ak budeme veľkorysí, mohli by sme prirátať SMK.

Dôvod je prostý. Platí pre ne, že v ich úplnom jadre sa nachádzajú hodnoty a ideológia, nie konkrétny podnikateľský či politický záujem.
Ani to však nie je dostatočným predpokladom dlhodobého parlamentného života, o čom svedčia príbehy SDĽ alebo OKS.
Životnosť ostatných strán sa tak odvíja od popularity zakladateľa alebo od toho, či dokázali naplniť všetky ciele zakladateľov.
V prípade Smeru je zrejmé, že ciele zakladateľov (teda oligarchov, ktorí prešli od Mečiara k Ficovi) sú neobmedzené, takže stačí sledovať politickú životnosť Fica. Tá je mimoriadna, ale nie nekonečná, a bez neho niet nikoho, kto by vedel manažovať množstvo protichodných záujmov. Postačí zhasnúť.