Málokto si z orloja postáv, ktoré Joseph Heller načarbal do Hlavy 22, pamätá práve Clevingera, ale v jednom je mimoriadne sympatický: bol mu úplne jasný rozdiel medzi ľavicou a pravicou, a preto sa nemohúcne zmietal medzi nimi. Komentátor mu rozumie.
Sú témy, ktoré sa pri dlhom premýšľaní, povedzme pri otupnej práci počas nočnej zmeny, iba komplikujú.
Napríklad o klesajúcej krivke Smeru sa na tomto mieste popísalo už všeličo a má to svoje dôvody.
Strana po desiatich rokoch preukázala neschopnosť štrukturálne zlepšiť akúkoľvek oblasť života, stala sa symbolom korupcie a ľudia sú z nej evidentne čoraz unavenejší, a tak sa jej pomalý koniec zdá neodvratný.
Lenže v prospech Smeru okrem enormných skúseností, verných kádrov roztrúsených od Úradu vlády po posledný obecný úrad hrajú ešte tri dôležité faktory.
