Na jar tohto roka OECD publikovala štúdiu, ktorá skúma rozdiely medzi firmami v šestnástich krajinách sveta. Vymyslieť názov Veľká divergencia pravdepodobne netrvalo dlho.
Ekonómovia OECD totiž dokumentujú, že rozdiely v produktivite jednotlivých firiem sa od roku 2001 markantne zväčšujú.
Ak by sme zoradili sto pomyselných firiem v spracovateľskom priemysle a službách na rebríček podľa produktivity, rozdiel medzi desiatou a deväťdesiatou firmou sa za približne jednu dekádu zväčšil o viac než dvanásť percent.
To nie je dobrá správa. Veľké rozdiely v produktivite totiž naznačujú, že ekonomika nevyužíva pracovnú silu, kapitál a dostupné technológie dostatočne efektívne.
Spodnej polovici firiem akoby ušiel vlak a konkurenčný tlak, ktorý by ich donútil buď začať využívať najnovšie technológie a napojiť sa na globálne produkčné reťazce, alebo sa nechať pohltiť konkurenciou, nepôsobí dostatočne.
A tak namiesto dynamického, trhu kde lídri jednotlivých odvetví tlačia nahor mzdy, aby prilákali pracovníkov od zaostávajúceho zvyšku, v ekonomike spolunažívajú odlišné skupiny firiem hrajúcich odlišné ligy.
