Sťažnosť ministra Kaliňáka na kritiku obstarávania v jeho rezorte, že „nejde o pokuty, ale korekcie“ – a teda že SME mu krivdí –, si zaslúži tiež, ehm, korekciu.
Povedzme, že väčšiu než malú.
O pokutách, o. k., nehovorme. Porušenia zákona, či v stanovovaní podmienok verejnej súťaže, či vo vyhodnocovaní podmienok, však zisťovali kontroly na vnútre opakovane.
Porušovali základné princípy. Čo hovoria kontroly o Kaliňákových tendroch Čítajte Zvlášť si úradníci obľúbili vylučovanie pre formálne chyby, ktoré je – tvrdí ÚVO, nie autor stĺpčeka – „najtvrdším zásahom do práva zúčastniť sa na verejnom obstarávaní“.
Čiže sotva „banality“, ako sa ohradzuje vnútro. Hrať so slovíčkami sa môžeme.
Podstatou i tak je a zostane, že princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov, transparentnosť, hospodárnosť i efektívnosť boli dlhé roky tomu ministerstvu, ktoré by malo ísť ostatným príkladom, občas ukradnuté.
Netvrdíme, že vždy, ale dosť na špekuláciu, do akej miery sú práve protokoly z kontrol na vnútre „zodpovedné“, že bývalá šéfka úradu nemala šancu obhájiť svoj post.
