Kým na predchádzajúcich zjazdoch si J. Volf nemohol byť dopredu celkom istý výsledkom, teraz by jeho nezvolenie bolo považované za veľké prekvapenie. Hlasovanie, pri ktorom dostal takmer tri štvrtiny hlasov, kým druhá v poradí M. Gbúrová iba osminu, potvrdilo, že staronový predseda nemá momentálne v strane vážnejšieho konkurenta.
Zmenami v stanovách sa navyše i formálne posilnilo postavenie predsedu. Kým na minulom zjazde volil podpredsedov priamo zjazd, teraz ich bude na návrh predsedu voliť ústredná rada. Paradoxom je, že zjazd SDSS, ktorý v uznesení podporil priamu voľbu prezidenta, zrušil priamu voľbu svojich podpredsedov. Dôsledkom tejto zmeny je, že budúca zostava podpredsedov bude tvoriť kompaktnejší a voči predsedovi lojálnejší tím, ako to bolo doteraz.
Neúspešná kandidatúra M. Gbúrovej bola sprevádzaná neúspechom jej predstavy o vytvorení únie medzi SDSS a SDĽ. Zjazd nerozhodol definitívne o postupe SDSS vo voľbách, iba ako potenciálnych koaličných partnerov definoval SDĽ, zelených a DU. Síce v tomto poradí, ale nakoniec môže byť všetko inak. Popri požiadavke programovej blízkosti sa totiž sociálni demokrati budú snažiť získať čo najlepšie postavenie na kandidátke a od svojich budúcich partnerov požadujú ochotu k predvolebnej spolupráci všetkých opozičných strán a jasné deklarovanie, že po voľbách nebudú spolupracovať s HZDS a SNS. Tieto dve podmienky v podstate diskvalifikujú SDĽ, ktorá sa drží koncepcie samostatnej ľavicovej politiky, odmieta užšiu koordináciu s ostatnými opozičnými stranami a zatiaľ nebola ochotná vylúčiť povolebnú spoluprácu s HZDS. Zelení sú na tom z tohto hľadiska síce lepšie, ale koalícia s nimi by bola pre SDSS pomerne riskantným podnikom. Zjazd teda ešte viac pootvoril dvierka k spojenectvu s DU, čo je v súlade s líniou doterajšieho vedenia SDSS a poskytuje novému vedeniu väčší manévrovací priestor. J. Volfovi skrátka tento zjazd vyšiel.