Koľko posmechu a kritiky sa znieslo na hlavu premiéra za to, že sa odhodlal ísť na nočnú zmenu. Išlo pritom o normálnu fintu politika snažiaceho sa posilniť svoju popularitu, resp. zastaviť jej pokles.
Verejnosť sa dozvedela, že existuje niečo ako „zvarok“, a tiež to, že premiér je úderník, ktorý ich urobil 497. Potom, čo zvládol tisíc kľukov, jeho výkon istotne nikoho neprekvapí.

U politika, ktorý si nevšimol november '89, tiež nijako neudivuje, že jeho gesto vyvoláva spomienku na päťdesiate roky, keď sa chodilo masovo brigádovať do hút či baní (obľúbený herec Jindřich Plachta doplatil na svoju obetavosť a na komunistické presvedčenie životom: na následky vyčerpania z brigád zomrel ako 52-ročný).
Ak by však Ficovou motiváciou bola úprimná snaha pochopiť životnú situáciu svojho voliča, mohol by siahnuť aj po iných osvedčených metódach. Jednou z nich je známy experiment dnešnej europoslankyne Anny Záborskej, ktorá sa ešte v roku 2003 na podnet rozhlasovej poslucháčky pokúsila vyžiť z vtedajšieho životného minima 4500 korún.
Takisto by sa premiér mohol zahrať na zle zaplateného učiteľa a vyskúšať si „šichtu“ v škole. Či rovno mesiac s učiteľským platom. A čo tak byť zdravotnou sestrou? Alebo živnostníkom, ktorého sekírujú úrady? A najlepšie takým, ktorému nejaká so Smerom spriaznená vytunelovaná firma dlhuje peniaze a neprepláca faktúry. Aj ochrancom prírody by mohol byť a zakúsiť si márny boj s drevárskou lobby, ktorá sa zahryzla do slovenských lesov.