Každý štát hoden toho mena má okrem svätoštefanských pranostík a múdrostí starých materí čosi, čo by sme mohli nazvať politické tradície a rituály. Napríklad na Slovensku patrí posledná parlamentná schôdza roka schvaľovaniu rozpočtu, a potom sa začne séria rozjarených vianočných kapustníc. Lenže pred touto radosťou sa udeje čosi, čo je radosť iná – je to smútok. Poslanci nám totiž opäť zahrajú divadlo na šetrenie a zmrazia si platy.
Vrodená zlomyseľnosť káže tešiť sa, že si hlúpe populistické gesto spred desiatich rokov vychutnajú ešte o rok dlhšie, ale inak je to už len trápna hanba. Znie to absurdne, ale ústavní činitelia (okrem sudcov) sú jediní porazení päť rokov trvajúcej konjunktúry. Kým minimálna, mediánová aj priemerná mzda narástli o desiatky percent, poslanci a ministri si akurát naordinovali dodatočnú päťpercentnú daň a dookola zmrazovali platy, takže sa im od roku 2008 prakticky nepohli. A keďže plat je nadviazaný na priemernú mzdu, pri rozmrazení by platy vyskočili o dobrú tisícku k 4500 eurám. Čo je, ehm, politicky citlivé.
