Zabitie vyše 300 ľudí v Egypte minulý piatok nám opäť pripomína, že sa nad terorizmom nedá vyhrať silou, zbraňami či potlačením spoločenských nezhôd. Lebo skutočnou hrozbou je, ako aj vždy bola, absencia životných možností a vyhliadok.
Nebolo veľkým prekvapením, že tzv. Islamský štát v Sinajskej provincii (ISSP) útočil na civilistov, členov mystickej moslimskej tradície, teda tzv. sufistov.
Teroristi už doteraz bežne útočili na egyptskú armádu či na policajtov. Pred rokom sa však začali zameriavať aj na sufistické obrady v mešite Rawda, lebo svojím tancovaním a spievaním vraj boli proti islamu.
Pred dvoma týždňami potom varovali obyvateľov dediny Bir al-Abd, že nemajú pokračovať. Napriek tomu nebola armáda schopná chrániť vyše 400 veriacich a prvým sanitkám trvalo 30 minút, kým dorazili na miesto útoku.
Čo všetko, samozrejme, len prehlbuje pocit obyvateľov zaostalého a etnicky odlišného (beduínskeho) Sinajského polostrova, že Káhira na nich kašle a že niekoľkoročná a ťažkopádna kampaň silových zložiek prezidenta Abd al-Fattáha Sísího s cieľom eliminovať tamojších radikálov nie celkom neúmyselne zničila aj celé tamojšie dediny.
