Autor je redaktorom MF DNES
Už za komunizmu platilo, že ten z miestodržiteľov komunistických kolónií, ktorý chcel pre svoju krajinu niečo dosiahnuť, nesmel byť k Moskve príliš servilný.
Nedávna návšteva českého prezidenta Miloša Zemana v Rusku by mieru tejto servility prekračovala aj v čase prednovembrovej totality. Vzhľadom na fakt, že išlo o hlavu členského štátu Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, pôsobila takmer neuveriteľne.
Kam to môže viesť, sme videli už počas Zemanovej návštevy, keď oficiálne vládne noviny Krasnaja zvezda otestovali, kam až možno v prípade Česka zájsť.
Okupácia ako bratská pomoc?
Článok, ktorý okupáciu Československa v auguste 1968 opäť po brežnevovsky interpretoval ako bratskú pomoc a „záchranu" pred údajnou západnou inváziou, bol všetko, len nie náhoda.
Slová ruského premiéra Dmitrija Medvedeva, ktorý článok označil za novinársky výstrelok, pretože ruská vláda svojich novinárov neriadi, musel každému, kto trochu pozná mediálnu realitu v ruských, nota bene štátnych a navyše ešte armádnych médiách, znieť ako irónia, ktorá nemá so skutočným stavom nič spoločné.
Zeman síce pred televíznymi kamerami predviedol mediálne divadlo, počas ktorého sa v priamom prenose dočkal akéhosi polovičného ospravedlnenia Medvedeva. Ten však nedokázal zopakovať ani len Putinovo ospravedlnenie za augustovú okupáciu spred niekoľkých rokov.
Pľuvanec na Ukrajinu za ospravedlnenie
Zároveň však Zeman musel rituálne opľuť Ukrajinu v osobe bývalého ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka. Na tento účel prekrútil jeho názor, že pre Ukrajincov neprišlo so sovietskou armádou na konci vojny oslobodenie, ale ďalšia okupácia.
