rávnej STV v podobe vystúpení rozličných utajených svedkov alebo kompromitujúcich materiálov o politicky nepohodlných osobách. Nehovoriac o husárskych kúskoch, akými bola provokácia proti biskupovi R. Balážovi a zavlečenie prezidentovho syna do cudziny.
Keď je tajná služba zapojená do takejto studenej vojny s veľkou časťou obyvateľov vlastnej krajiny, musí počítať s tým, že sa jej zámery a operácie neraz "prevalia". Posledným príkladom je vystúpenie legalizanta SIS Michala Patrika, ktorý bol do tajnej služby naverbovaný iba na to, aby v prospech nej nahral videokazetu, na ktorej mal obviniť prezidenta M. Kováča a politickú opozíciu z nahovárania jeho osoby na krivú výpoveď o zavlečení M. Kováča ml. do cudziny. Za týmto účelom sa s Patrikom kontaktovali vysokí funkcionári SIS - riaditeľ jedného z odborov kontrarozviedky Milan L. či dokonca aj sám riaditeľ kontrašpionáže Jaroslav S. - toho času povýšený na námestníka riaditeľa SIS. Napriek tomu, že SIS a jej aktivity sú nebezpečné, počínanie Milana L. a Jaroslava S. svedčí o ich primitívnom amaterizme. Tento druh primitivizmu sa neoplatí podceňovať, pretože je bezškrupulózny a nevypočítateľný.