Je to taký akože školácky príklad. Že zlý žiak Jožko Mrkvička akože ochorie vždy, keď má byť nejaká písomka. A učitelia už aj tušia, vedia, že Mrkvička asi iba blicuje, že sa vyhýba testu aj trestu, a tak buď rezignujú a dajú mu päťku, alebo zavolajú rodičom, aby svoje dieťa za ucho pritiahli do školskej lavice.
Ale veru takto primitívne, školácky a lajdácky vyznieva z pohľadu verejnosti aj spôsob, akým sa Jozef Majský vyhýba pokračovaniu súdneho procesu, ktorý je už v tejto chvíli nekonečnejší ako argentínska telenovela.
Súd s Majským opäť nebude, ochorel mu obhajca Čítajte Krach nebankoviek, v ktorých sa utopili milióny korún naivných sporiteľov, sa totiž datuje ešte do rokov 2001 a 2002.
Už začiatok kauzy, keď niekdajší ctihodný podnikateľ a kamarát politikov unikal zo Slovenska ukrytý v aute svojej diplomaticky chránenej manželky Diany Dubovskej, nebol ktovieako štýlový. Bezmocnosť práva, či presnejšie, spravodlivosti, odhaľuje aj fakt, že ak Majský strávil istý čas za mrežami, tak len vo väzbe, kde sedel dvadsaťdva mesiacov.
Pritom už v roku 2007 padol prvý rozsudok, keď za trestné činy založenia a zosnovania zločineckej skupiny a podvodu vyfasovali Majský, Brtva a Pachinger dvanásť, jedenásť, resp. desať rokov.
