Niežeby sme sa chceli zaradiť medzi davy, čo sa hlučne dožadujú rýchlych a drakonických trestov. Justičný systém v demokracii nie je na to, aby na počkanie plnil želania ulice. Na to sú revolučné tribunály, kde sa na jednu-dve hlavy hore-dolu nehľadí.
Predsa však možno vzniesť drzú pochybnosť, či pätnásť rokov vyšetrovania a súdenia v jednej kauze predsa len nie je trochu priveľa.
Prípad Jozefa Majského, ikonickej postavy deväťdesiatych rokov kombinujúcej nevkus a hlad po rýchlych peniazoch, predstavuje figurálnu kresbu slovenského výkonu spravodlivosti. Zdobia ho odvolania, dovolania a zrušené rozsudky, a keď sa už-už zdá, že sa niekam dostaneme, ako na potvoru sa ospravedlní Majského obhajca. A súd poslušne odročí.
Nevieme, či je Majský nepostihnuteľný, ale môžeme použiť figúru Mariána Leška, že keby bol, nevyzeralo by to inak.
