SME

Aké drahé môžu byť vajcia?

Čoraz drahšie vajcia nám pripomínajú pár príbehov z ekonómie.

Ilustračná snímka. (Zdroj: TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autorka je ekonómka

O vajci drahšom ako ovca píše vo svojom cestopise Dvetisíc míľ naprieč provinciami Argentíny William MacCann. Jahňacina obsahuje na sto gramov takmer dvojnásobok kalórií ako vajcia. Ako je teda možné, že jediné vajce stálo viac ako celá ovca?

V polovici devätnásteho storočia, keď MacCann podnikol svoje cesty, bola argentínska ekonomika založená na exporte kože. Trávnaté pampy siahali až k Buenos Aires a divokého dobytka bolo toľko, že šesťdesiat percent zvierat zabitých pre kožu ostávalo voľne pohodených pre psy a supy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na baraninu by sa vraj nepozrel ani žobrák. Ako vplýval prebytok hovädzieho dobytka na ceny?

Vajcia aj lyžičkou

Ponuku vajec zvyšujú aj producenti z tretích krajín, ktoré spĺňajú rovnaké štandardy hygieny a chovu ako hydinári na jednotnom trhu. V súčasnosti sú to len Ukrajina a Macedónsko.

V osade Quilmes, asi hodinu jazdy od hlavného mesta, stáli vajcia, maslo a zelenina, prakticky všetko okrem mäsa, viac ako v Londýne alebo v Paríži. Štyristo kilometrov od Buenos Aires sa tucet oviec predával za jeden šiling a šesť pencí až tri šilingy. Jedna ovca teda stála 0,00625 až 0,0125 libry. Vajce pod 0,0125 libry sa však kúpiť nedalo.

MacCann sarkasticky poznamenal, že vajec bude nedostatok, kým ich sliepky nezačnú znášať uvarené, osolené a s lyžicou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V skutočnosti bolo rozhodnutie nechovať sliepky úplne racionálne. Čilský historik Benjamín Vicuña Mackenna, ktorý navštívil Argentínu v roku 1855, to vysvetlil veľmi jednoducho: kým bude pastierska ekonomika poskytovať tridsaťpercentný výnos z kapitálu bez akejkoľvek námahy, farmárčenie nebude mať šancu na úspech.

Vyšetrenie za uhlie a klobásu

Cena vajec však nezávisí len od veľkosti ponuky a ceny substitútov, ale aj od množstva peňazí a rýchlosti ich obehu.

Jednou z najznámejších epizód inflácie je hyperinflácia, ku ktorej došlo vo Weimarskej republike začiatkom 20. rokov 20. storočia. Podľa amerického ekonóma Johna P. Younga tlačila ríšska banka peniaze takým tempom, že deväťdesiatdeväť percent bankoviek, ktoré boli v obehu koncom októbra 1923, vydali počas predošlých tridsiatich dní.

Keď priveľa peňazí naháňa primálo tovaru, ceny musia nevyhnutne rásť.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C55UA na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu