SME
Streda, 23. jún, 2021 | Meniny má SidóniaKrížovkyKrížovky
PÍŠE MARCELA VESELKOVÁ - FÓRUM

Aké drahé môžu byť vajcia?

Čoraz drahšie vajcia nám pripomínajú pár príbehov z ekonómie.

Ilustračná snímka. (Zdroj: TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autorka je ekonómka

O vajci drahšom ako ovca píše vo svojom cestopise Dvetisíc míľ naprieč provinciami Argentíny William MacCann. Jahňacina obsahuje na sto gramov takmer dvojnásobok kalórií ako vajcia. Ako je teda možné, že jediné vajce stálo viac ako celá ovca?

V polovici devätnásteho storočia, keď MacCann podnikol svoje cesty, bola argentínska ekonomika založená na exporte kože. Trávnaté pampy siahali až k Buenos Aires a divokého dobytka bolo toľko, že šesťdesiat percent zvierat zabitých pre kožu ostávalo voľne pohodených pre psy a supy.

Na baraninu by sa vraj nepozrel ani žobrák. Ako vplýval prebytok hovädzieho dobytka na ceny?

Vajcia aj lyžičkou

Ponuku vajec zvyšujú aj producenti z tretích krajín, ktoré spĺňajú rovnaké štandardy hygieny a chovu ako hydinári na jednotnom trhu. V súčasnosti sú to len Ukrajina a Macedónsko.

V osade Quilmes, asi hodinu jazdy od hlavného mesta, stáli vajcia, maslo a zelenina, prakticky všetko okrem mäsa, viac ako v Londýne alebo v Paríži. Štyristo kilometrov od Buenos Aires sa tucet oviec predával za jeden šiling a šesť pencí až tri šilingy. Jedna ovca teda stála 0,00625 až 0,0125 libry. Vajce pod 0,0125 libry sa však kúpiť nedalo.

MacCann sarkasticky poznamenal, že vajec bude nedostatok, kým ich sliepky nezačnú znášať uvarené, osolené a s lyžicou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V skutočnosti bolo rozhodnutie nechovať sliepky úplne racionálne. Čilský historik Benjamín Vicuña Mackenna, ktorý navštívil Argentínu v roku 1855, to vysvetlil veľmi jednoducho: kým bude pastierska ekonomika poskytovať tridsaťpercentný výnos z kapitálu bez akejkoľvek námahy, farmárčenie nebude mať šancu na úspech.

Vyšetrenie za uhlie a klobásu

Cena vajec však nezávisí len od veľkosti ponuky a ceny substitútov, ale aj od množstva peňazí a rýchlosti ich obehu.

Jednou z najznámejších epizód inflácie je hyperinflácia, ku ktorej došlo vo Weimarskej republike začiatkom 20. rokov 20. storočia. Podľa amerického ekonóma Johna P. Younga tlačila ríšska banka peniaze takým tempom, že deväťdesiatdeväť percent bankoviek, ktoré boli v obehu koncom októbra 1923, vydali počas predošlých tridsiatich dní.

Keď priveľa peňazí naháňa primálo tovaru, ceny musia nevyhnutne rásť.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C55UA na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M55UA na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sme pripravení na tretiu vlnu pandémie?


a 1 ďalší 3 h
Salto Juraja Kucku po pamätnom góle do siete Španielska.

Slovensko v Španielsku nikdy nevyhralo. Stane sa malý zázrak?


Pavol Spál 23 h

Neprehliadnite tiež

Europoslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska (PS) Martin Hojsík.

Konzervatívci v Bratislave aj v Bruseli chcú, aby sme o týchto témach mlčali.


Martin Hojsík 53m
Kritický pohľad Michala Havrana.

Ako vždy v dejinách sme o krok pozadu, vždy v poslednej lavici, zabávajúc sa so susedom.


3 h

Karikatúra denníka SME (kreslí Hej, ty! – Györe).


22 h
Peter Schutz

Lekárov povolávame neskoro.


21 h