Hynčica, Maškarinec, Novotný: Euroskepticismus ve střední Evropě, Academia 2016
Európska únia je najväčší politický „otloukánek“ na starom kontinente. Kritizujú ju politici, politické strany i občania od Gibraltáru po sever Fínska. Cieľom jedných je zlepšenie či oprava spolku, iní chcú svoju krajinu vyviesť mimo neho a starať sa o svoje záležitosti sami.
V strednej Európe sa odstup od EÚ skôr zväčšuje - predovšetkým v Poľsku, Maďarsku a po voľbách aj v Česku. Jedinou výnimkou je Slovensko.
Kniha Euroskepticizmus v strednej Európe tento stav podrobne skúma, navyše aj v Nemecku a Rakúsku. Traja autori z Katedry politológie z Univerzity Jána Evangelistu Purkyně v Ústí nad Labem ponúkajú veľmi dôkladný prehľad a porovnanie - práve teraz veľmi aktuálne a užitočné.
Pribiť puding na stenu
Keď si chcela rakúska FPÖ pred jednými voľbami kopnúť do roly Nemecka v EÚ, nazvala Úniu organizáciou riadenou „fašistickým obuškom“. Dnes však autori radia rakúskych slobodných medzi tzv. mäkké euroskeptické strany - tie kritizujú nárast kompetencií Európskej únie. Naproti tomu „tvrdý“ euroskepticizmus odmieta európsku integráciu ako takú.
“Thomas Mann v roku 1953 varoval pred „nemeckou Európou“ a odporúčal „európske Nemecko“. Sociológ Ulrich Beck k tomu nedávno napísal, že Mannova vízia sa naplnila - máme „európske Nemecko“, ale v „nemeckej Európe“.
„
Toto rozdelenie je v úvode knihy opísané, autori ho teoreticky dobre vymedzujú a na záver štúdie podľa neho spracovali prehľadnú tabuľku euroskepticizmu v šiestich krajinách strednej Európy.
Všetci euroskeptici šikovne využívajú ľudskú (voličskú) nedostatočnosť: v dnešnom globálnom svete síce napríklad kapitál nepozná hraníc (a my to radi využívame), ale v živote na nich lipneme - niekto viac a niekto menej.
Nemecký sociológ Ulrich Beck to prirovnal k „pokusu pribiť puding na stenu“.
Všetky kapitoly venované jednotlivým krajinám majú rovnakú štruktúru: autori najprv opíšu všeobecný vzťah krajiny k EÚ, stručne rozoberú stranícky systém a potom témy, ktoré určujú miestny euroskepticizmus.
Nakoniec sa vždy venujú postojom euroskeptických strán - a tu je namieste chvála: napríklad charakteristika Alternatívy pre Nemecko alebo Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) pred Jörgom Haiderom aj po ňom sú výborné.
Slovensko len povrchne
Vo slovenskej kapitole autori pripomínajú, že patrí medzi krajiny s dlhodobo výrazne prevažujúcimi proeurópskym postojmi a slabým zastúpením euroskeptických názorov.
Nedostatočne potom štúdia vystihuje Slovensko v ére vládnutia Vladimíra Mečiara, keď bolo podľa zásluhy vnímané ako „čierna diera Európy“. A tak podcenili aj vzopätie občianskej spoločnosti v roku 1998, ktoré bolo motivované práve aj snahou dostať krajinu do NATO a EÚ. U autorov z Česka táto povrchnosť mrzí dvojnásobne...
