Autori sú členmi občianskeho združenia Antikomplex.sk
V jednom slovenskom meste miestny archivár spísal knihu o dejinách budov hlavného námestia. Ukončil ju v roku 1944 a nepokračoval s odôvodnením, že to súčasným obyvateľom mesta nemôže urobiť.
Po tom, ako koncom roku 1944 zahynuli poslední Židia z mesta, ich majetok definitívne prepísali na „árijcov“ fašistického slovenského štátu. Po porazení fašistov a onedlho aj demokratov komunisti tento majetok neskôr znárodnili. Po roku 1989 ho nezriedka reštituovali niekdajší arizátori alebo ich potomkovia.
Ako nás učili o slovenskom štáte
Naša spoločnosť vníma, že hrôzy 2. svetovej vojny napáchali Nemci. V roku 1944 však neexistovala termovízia a nemeckí nacistickí okupanti mali dosť vlastných problémov na to, aby preskúmavali skrýše v horách a ukrývajúcich sa Židov. Ak už niekam vyrazili, išli väčšinou na istotu – za udaním od niekoho, kto tie skrýše a ukrytých ľudí poznal. Obete nacistov udávali spravidla miestni (zatiaľ čo iní miestni ich často ukrývali).
“Prvé kamene umiestňuje nemecký umelec Gunter Demnig v roku 1996 bez akýchkoľvek povolení v Berlíne, ďalšie aj za fyzického ohrozovania neonacistami. K dnešnému dňu sa stolpersteine stáva podľa Wikipédie geograficky najväčší pamätník na svete.
„
Ak ste tu vyrastali v 90. rokoch a mali ste to šťastie, že na posledných hodinách dejepisu pre ôsmy ročník ste stihli prebrať 20. storočie, vypočuli ste si krátky výklad o vojnovom slovenskom štáte. O fašizme, nacizme a holokauste.
To všetko s víťaznou koncovkou protifašistickej koalície a následnom trojročnom postupnom ponore do reality komunizmu.
Výklad o fašizme na vyučovaní je jednoznačný. Zároveň však zažijete aj realitu ulice, rodiny či školskej chodby, kde vám iný pedagóg povie, že nebolo všetko zlé, že Židia ako krčmári zadlžovali obyčajných Slovákov, a vlastne tak trochu si svoj osud zaslúžili. V kostole pospomína arcibiskup Ján Sokol, ako sa fajn žilo a mlieko bolo lacné. Kde-tu sa odhalí busta na rodnom dome politika fašistického slovenského štátu.
Nie je to téma len pre historikov
V akademickom svete takmer nikto nespochybňuje náš podiel na holokauste a iných zločinoch nacistov. No mnohí bežní ľudia, ktorí vytvárajú kolektívne povedomie na úrovni mikrohistórie, to vnímajú inak.
