Peňažný trest pre exviceprimátora Košíc a jeho kumpánov je absurdno-smiešna medzizastávka v kauze, ktorá sa vlečie – áno, veru – dvanásť rokov.

Slzy cez smiech stekajú po tvári aj – okrem iného – preto, že v procese staršom než sekvoje je trest zbavený svojej výchovnej zložky. Aj keby znel – ako v predchádzajúcom kole – na nepodmienečné odňatie slobody.
Neschopnosť distribuovať spravodlivosť je znakom rozkladu štátu. Nejde o výnimočnú paródiu, iba včera sme na tomto mieste „riešili“ Majského.
A príbeh stále nemá koniec, vracia sa iba späť na Najvyšší súd. Stĺpček netuší, či Čuňo je vinný alebo nevinný, vie však toľko, že na spravodlivý proces, ktorý mu nezaťaží pol života, má nárok aj najväčší korupčník.
Nikto nechce (od Kisku), aby podľa Klausa boli amnestované všetky kauzy dlhšie než 8 rokov. Do budúcnosti však treba vytvoriť akúsi donucovaciu silu, ktorá brutálne prestoje nepovolí, nech by boli zavinené obžalovaným resp. jeho obhajcami alebo prokuratúrou, či samotným súdom.