Musím priznať, že keď sa téma #metoo objavila v amerických médiách, pousmiala som sa, lebo Američania sú experti na zveličovanie. Postupne môj úsmev zamrzol, lebo ma úprimne a nepríjemne prekvapilo, aké rozmery nabrala. Začalo mi to byť podozrivé a hovorím si, kto za tým je a čo chce dosiahnuť?
Bola som s autom v servise a prihovoril sa mi tam starší pán, ktorý ma spoznal. Utrúsil zopár komplimentov a potom dodal, že dúfa, že ho neudám, lebo teraz je to v móde.
Pokračoval: „Minule som sedel s kamarátom v krčme a pozorovali sme skupinku pri vedľajšom stole. Mladí ľudia, dve dievčatá a dvaja chlapci, a všetci čumeli do svojich mobilných telefónov. Hneď sme si s kamarátom povedali, že my by sme už dávno mali ruky pod stolom a hladkali tie fešandy po stehnách… Prišlo mi ich ľúto.“

Muži si už na nič netrúfnu
V ten istý deň som stretla kamarátku, peknú speváčku, už dávno zrelú na vydaj, ktorá je stále sama.
„Tí muži sú divní. Nikto si na nič netrúfne! Veď oni majú začať, nie? Čakajú, že ja sa ich dotknem? Ja ich zvediem? Veď to je na mužovi, preboha! Nemajú odvahu. Dokola len tápu, prešľapujú z nohy na nohu, boja sa prejaviť city, vášeň… Chcem, aby ma nejaký schmatol a povedal Chcem ťa! Hotovo!“