Autor je bývalým primátorom Prešova
Ak si dobre pamätám, pán premiér sa bol na východ pozrieť niekoľkokrát. Výjazdovo tu zasadala vláda, konal sa tu snem Smeru, často tu rozdával klinčeky na MDŽ, rozbehol tu „akčné programy“ a klientske centrá. Navyše, vo vláde má „oči“ v podobe ministrov východniarov a v parlamente početnú skupinu poslancov, ktorí majú na východe trvalý pobyt, manželky, deti, rodičov i príbuzných.

Problém nebude v tom, že sa nepozerá, ale v tom, že buď nevidí, alebo nechce vidieť. A na to, aby videl, musí mať výhľad. Ten mu nesmie znemožňovať východniarska koaličná honorácia ani ostatná reprezentácia regiónu.
Premiérova suverénna prezentácia úspechov cez grafy a tabuľky má svoje opodstatnenie. Ťažko môžeme očakávať, že sa predseda vlády bude na tlačovkách predvádzať rezignovanými spoluobčanmi z Gemera, Horného Zemplína, Spiša či Šariša a sypať si popol na hlavu.
Richtári prestali radiť
Boli časy, keď sa ľudia spravujúci regióny, mestá a obce venovali prioritne im. V ich záujme nemali problém s najvyššími predstaviteľmi štátu hovoriť ako rovný s rovným. Prezidenti, premiéri, ministri i vysokí štátni úradníci mali pred nimi rešpekt. Lebo nefňukali, nevyhovárali sa, neorganizovali petície, neukazovali prstom, ale argumentovali a dokazovali svoju zainteresovanosť a kvalifikovanosť.