Proti sláveniu Schengenu, ktoré chystá Kaliňákovo ministerstvo, by sme nič nemali. Chápeme to ako súčasť eurofiesty, ktorá sa tiahne už od predsedníckej skúsenosti Slovenska.
Pachuť však zostáva po predstavovaní loga, kde sa z udalosti Lajčákovho rezortu vykľula celebrácia Smeru tesne pred voľbami. Čomu potom zodpovedali čachre, ktoré doložili Hlávková a Szalai.

Zneužitia udalosti – tejto a iných dielov eurofiesty – sa obávame preto, že ak Smer bude aj naďalej našívať agendu Únie na svoje vnútropolitické potreby, hazarduje so slovenským eurooptimizmom.
Áno, z prieskumov vytrvalo vychádza, že Slovák chce byť v Únii a ak ho aj pochybnosti obchádzajú, do čísel sa to nepremieta. Je teda pochopiteľné, ak Smer mieri na jednu z prieskumových istôt.
No splývanie eurofilstva so zámermi Smeru má za následok, že sa opozícia celkom zbytočne stavia na zadné, len aby sa odlíšila.