Koaliční poslanci, a zvlášť Smeru, potvrdili skvelú povesť, čo ich sprevádza. V otázke vlastných platov kľakli pred premiérom skôr, než sa ten stihol z afrického turné vrátiť domov.
Iste, keby nepostrašil pádom vlády, prípadne vydieral nejako diskrétnejšie, neverejne, až na kauzu by sa tie platy nenafúkli, a on – áno, Fico – by sa neligotal ako krotiteľ poslaneckej nenažratosti.
Proti zinscenovaniu vzbury však svedčí viac okolností.
Ak zaženieme podozrenie na marketingové štúdio na Úrade vlády, tak sme videli – asi tri sekundy – reálny verejný konflikt v „sociálnej demokracii“. A to je zápis do kroniky, keďže nesvojprávnejšiu a poslušnejšiu poslaneckú kohortu, než je tylové zabezpečenie Fico III, slovenský parlament nezažil, odkedy stojí.
