Niežeby sa stĺpček cítil zvlášť kompetentný. Ak je však skutočnosťou, že ubúdanie lesov sa deje v národných parkoch dvakrát rýchlejšie než mimo nich, tak čosi smrdí v štáte slovenskom.
Park – a ešte národný! – je predsa z princípu miesto, kde sa rúbať či ťažiť má čo najmenej (vôbec).
A biznis, ak nie je vylúčený, tak až sekundárny, a prednosť má nerušené zachovanie prírody.

Ak je fakt, že oficiálne údaje o zalesnenosti, ktorá vraj stúpa, sú dielom rozdielnej (nesprávnej) metodiky, tak spor ochranárov s lesníkmi má povedomý pôdorys.
Každý si hudie svoje, či je les väčšia plocha porastená stromami, alebo všetko, čo je ako les evidované v katastri, určite odtiaľ nerozsúdime.
Ak však existuje metodika, podľa ktorej sa plocha lesa v Tatranskom NP zmenšila o 30 percent za 15 rokov, tak stopnúť akýkoľvek výrub vyzerá celkom rozumne.
Iste, nedá sa všetko váľať na lesníkov.
Z času na čas kalamity, prírodné podmienky či nevhodné zloženie porastov urobili lesom rovnako zlú službu ako nelegálne či (aj) plánované ťažby.