AUTORSKÁ STRANA TOMA NICHOLSONA

Učenie sa jazyku lásky

Starostlivosť o hendikepovaných konečne vtiahla ich samých do rozhodovania o vlastných životoch.

Ilustračná foto. (Zdroj: SITA/AP)

V yrastať v 70. rokoch v Kanade bolo, povedal by som, v istom zmysle podobné vyrastaniu vo vtedajšom Československu. Nepochybne tu boli obrovské rozdiely – v našej relatívnej slobode cestovať alebo zmysluplne hlasovať či vyjadrovať sa, a aj v životných príležitostiach.

No aj my sme – všetci – žili vo svete, ktorý sa uspokojil s každodennou nespravodlivosťou a nezaujímalo ho, ako ju napraviť.

A tých nespravodlivostí, ktoré sa obchádzali, bolo veru dostatok. Vezmime si napríklad situáciu duševne hendikepovaných. Pokiaľ viem, v komunistických štátoch zvykli postihnutých, povedzme duševne chorých, zatvárať do ústavov, tak pre pohodlnosť masovej starostlivosti o nich, ako aj pre politickú výhodu ukrývania ich existencie.

Lebo ak hlavným odkazom vlády tým, ktorým vládne, je, že žijú v najosvietenejšej spoločnosti sveta, tak prítomnosť „problémového” obyvateľstva môže tento odkaz podkopať.

Tak si prdni, Tom

Aj v Kanade boli znevýhodnení v podstate neviditeľní, hoci dôvody boli odlišné.

Matne si spomínam na červenovlasého spolužiaka zo štvrtej triedy, Dannyho, ktorý bol vraj „retardovaný” a o ktorého sa starala nezvyčajne veľká partia dospelých. To bolo vtedy maximum inklúzie – osamelý, nemý vyslanec z málo známej krajiny sa objavil, len aby potom náhle zmizol z našich životov, pričom príčiny sa nikdy neodhalili. Nič sme nevedeli, a tak sme nakoniec porovnávali a zhrnuli dojmy z neho do jediného kruto pohŕdavého pojmu: dement.

Obrovské inštitúcie a priemyselný prístup k starostlivosti sú už minulosťou: ľudia s postihnutím teraz žijú v malých domovoch po troch až šiestich, v opatere troch alebo štyroch profesionálov.

Ani dozrievanie nepopchlo niektorých z nás k väčšej ohľaduplnosti. Keď som bol na vysokej pedagogickej, v rámci brigády som pomáhal priateľovi, ktorý mal strašnú nehodu na motorke. Počas strečingu si zvykol pustiť a potom sa búrlivo, nahlas a nákazlivo zasmiať: v takých chvíľach sme si boli skutočne blízki.

Potom som to však, v rámci zlého úsudku, porozprával skupine spolužiakov, pričom som ešte dodal hlúpy postreh, že „hendikepovaným pripadá prdenie zábavné“. Načo spolužiak so sklerózou multiplex, ktorý bol na vozíčku, podotkol: „No tak si prdni, Tom, a uvidíme, či sa zasmejem.“

Čo majú vlastne radi

Toto však nemá byť akési sebabičovanie. Nedávno som strávil päť dní v komunitnom opatrovateľskom dome v Kanade, kde som videl, ako žijú ľudia s postihnutím.

Fráza, že mi to otvorilo oči, ani zďaleka nevyjadruje prenikavý šok – z toho, aký je to asi pocit, keď človeka striedajúci sa personál cudzích ľudí každý boží deň dvíha z postele na mechanickom postroji, prebaľuje plienky, kúpe ho, oblieka a kŕmi – a tiež mu organizuje deň.

Ako sa pocit zraniteľnosti a bezmocnosti môže prehĺbiť do zúfalstva, ak sa títo cudzí ľudia rozprávajú ponad vás o vlastných problémoch, keďže vás vidia – ak vás vôbec vidia – len ako súbor úloh, čo treba splniť.

Domov, ktorý som navštívil, rovnako ako celá oblasť komunitnej starostlivosti, prešli od čias mojich múdrostí o vetroch revolučnými zmenami.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C55YM na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C55YM na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

My jediní máme Boha. Patrí iba nám a robí všetko, čo chceme

Slovenský Boh nám poslal slovenského Ježiša cez jeho slovenskú matku, aby nás chránil.

TV

Študenti z STU postavili auto so zrýchlením superšportu

Cenový odhad tohtoročného modelu je vyše 120-tisíc eur.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE VLADIMÍR BALÁŽ

Ako chutí holandský sendvič s dvojitou írskou

Bežných Európanov prelievanie ziskov do bermudských čiernych dier čoraz viac štve. S praktikami daňového dumpingu chcú skoncovať aj najvyspelejší členovia Európskej únie.

PÍŠE MIROSLAV KOCÚR

Dva kamene a jedna birmovka

Aký otec taký syn, aký predseda, taká strana, aký premiér taká vláda.

PÍŠE JEAN-CLAUDE JUNCKER

Opravme európsku strechu, kým svieti slnko

Európsky menový fond či spoločný minister financií, či - aj to sú kroky, ktoré ochránia eurozónu v horších časoch.

Faktúra z vlastnej hlavy? (Mandor)

Mandorova karikatúra na piatok

SME 25 rokov

Rok 1996: Sledovali nás a odpočúvali

Denník SME bol pre Vladimíra Mečiara od začiatku ako červená muleta pre býka.