SME

Učenie sa jazyku lásky

Starostlivosť o hendikepovaných konečne vtiahla ich samých do rozhodovania o vlastných životoch.

Ilustračná foto. (Zdroj: SITA/AP)

V yrastať v 70. rokoch v Kanade bolo, povedal by som, v istom zmysle podobné vyrastaniu vo vtedajšom Československu. Nepochybne tu boli obrovské rozdiely – v našej relatívnej slobode cestovať alebo zmysluplne hlasovať či vyjadrovať sa, a aj v životných príležitostiach.

No aj my sme – všetci – žili vo svete, ktorý sa uspokojil s každodennou nespravodlivosťou a nezaujímalo ho, ako ju napraviť.

A tých nespravodlivostí, ktoré sa obchádzali, bolo veru dostatok. Vezmime si napríklad situáciu duševne hendikepovaných. Pokiaľ viem, v komunistických štátoch zvykli postihnutých, povedzme duševne chorých, zatvárať do ústavov, tak pre pohodlnosť masovej starostlivosti o nich, ako aj pre politickú výhodu ukrývania ich existencie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lebo ak hlavným odkazom vlády tým, ktorým vládne, je, že žijú v najosvietenejšej spoločnosti sveta, tak prítomnosť „problémového” obyvateľstva môže tento odkaz podkopať.

Tak si prdni, Tom

Aj v Kanade boli znevýhodnení v podstate neviditeľní, hoci dôvody boli odlišné.

Matne si spomínam na červenovlasého spolužiaka zo štvrtej triedy, Dannyho, ktorý bol vraj „retardovaný” a o ktorého sa starala nezvyčajne veľká partia dospelých. To bolo vtedy maximum inklúzie – osamelý, nemý vyslanec z málo známej krajiny sa objavil, len aby potom náhle zmizol z našich životov, pričom príčiny sa nikdy neodhalili. Nič sme nevedeli, a tak sme nakoniec porovnávali a zhrnuli dojmy z neho do jediného kruto pohŕdavého pojmu: dement.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Obrovské inštitúcie a priemyselný prístup k starostlivosti sú už minulosťou: ľudia s postihnutím teraz žijú v malých domovoch po troch až šiestich, v opatere troch alebo štyroch profesionálov.

Ani dozrievanie nepopchlo niektorých z nás k väčšej ohľaduplnosti. Keď som bol na vysokej pedagogickej, v rámci brigády som pomáhal priateľovi, ktorý mal strašnú nehodu na motorke. Počas strečingu si zvykol pustiť a potom sa búrlivo, nahlas a nákazlivo zasmiať: v takých chvíľach sme si boli skutočne blízki.

Potom som to však, v rámci zlého úsudku, porozprával skupine spolužiakov, pričom som ešte dodal hlúpy postreh, že „hendikepovaným pripadá prdenie zábavné“. Načo spolužiak so sklerózou multiplex, ktorý bol na vozíčku, podotkol: „No tak si prdni, Tom, a uvidíme, či sa zasmejem.“

Čo majú vlastne radi

Toto však nemá byť akési sebabičovanie. Nedávno som strávil päť dní v komunitnom opatrovateľskom dome v Kanade, kde som videl, ako žijú ľudia s postihnutím.

Fráza, že mi to otvorilo oči, ani zďaleka nevyjadruje prenikavý šok – z toho, aký je to asi pocit, keď človeka striedajúci sa personál cudzích ľudí každý boží deň dvíha z postele na mechanickom postroji, prebaľuje plienky, kúpe ho, oblieka a kŕmi – a tiež mu organizuje deň.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ako sa pocit zraniteľnosti a bezmocnosti môže prehĺbiť do zúfalstva, ak sa títo cudzí ľudia rozprávajú ponad vás o vlastných problémoch, keďže vás vidia – ak vás vôbec vidia – len ako súbor úloh, čo treba splniť.

Domov, ktorý som navštívil, rovnako ako celá oblasť komunitnej starostlivosti, prešli od čias mojich múdrostí o vetroch revolučnými zmenami.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C55YM na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu