Autor je analytikom think-tanku STRATPOL - Inštitút strategických politík
V posledných rokoch získali Kurdi v západnom svete veľký ohlas predovšetkým v dôsledku boja proti Islamskému štátu, nedávno sme zase boli svedkami toho, ako dopadli ich snahy o získanie nezávislosti v Iraku.
Práve udalosti v Iraku najlepšie ukázali, ako ďaleko od pravdy je rozšírený romantický pohľad na Kurdov, ktorý ich prostredníctvom západnej optiky pasuje do pozície jednoliateho národa, ktorého jedinou prekážkou k získaniu vlastného štátu je odpor krajín, medzi ktoré je Kurdistan rozdelený, teda Turecka, Sýrie, Iraku a Iránu.
Skutočnosť je však oveľa komplikovanejšia, keďže sa Kurdi, napokon ako akýkoľvek iný národ, skladajú z veľkého množstva navzájom odlišných skupín vyznačujúcich sa odlišnými cieľmi či spôsobom života.
Babylon jazykov
Prvý problém predstavuje fakt, že neexistuje nič ako jednotný kurdský jazyk. Kurdčina sa skladá z troch hlavných dialektov, ktoré sú však navzájom nezrozumiteľné.
Tým najrozšírenejším je Kurmanji, ktorým hovoria Kurdi na severe (Turecko, Sýria, čiastočne iracký Kurdistan a severozápad Iránu). V centrálnej oblasti Kurdistanu (Irak, Irán) zase prevláda Sorani. Dialektom Pehlewani rozprávajú približne tri milióny Kurdov v Iráne a Iraku.
Okrem toho ešte etnickí Kurdi využívajú jazyky Zaza a Gorani, ktoré však ani len nepatria do rovnakej jazykovej skupiny.
Väčšina Kurdov je bilingválnych alebo ovláda dokonca viaceré jazyky podľa krajiny, v ktorej žijú, napríklad v Turecku mnoho z nich pod vplyvom turkifikácie prestalo kurdčinu využívať úplne a dohovorí sa už len po turecky.
Boj rodín o moc: iracký Kurdistan
Značná časť kurdskej spoločnosti dodnes funguje primárne na kmeňových základoch. V súčasnosti to asi najlepšie demonštruje situácia v irackom Kurdistane, kde medzi sebou už niekoľko dekád súperia dva mocné klany rodiny Barzání a Talabání.
“Nadradenosť náboženstva nad národom ilustruje aj vzťah Kurdov moslimov k jezídom, poväčšine etnickým Kurdom, ktorí však vyznávajú vlastné, špecifické náboženstvo.
„
Kým v posledných rokoch išlo predovšetkým o politické súperenie v rámci toho, kto získa dominantnú pozíciu v irackom Kurdistane, v minulosti medzi sebou viedli dlhoročný krvavý konflikt, ktorý vyvrcholil v momente, keď si Barzání neváhal na pomoc pri dobytí Erbilu z rúk Talabániho prizvať Saddáma Husajna.
Toho Saddáma, ktorý len pár rokov predtým neváhal v rámci procesu arabizácie zničiť tisíce kurdských dedín a vyvraždiť niekoľko desiatok tisíc Kurdov.