Každý pozná ten pocit, keď je mu nepríjemne za niekoho iného. Medzi modelové príklady patria pubscenti, čo sa v prostriedkoch hromadnej dopravy usilujú zaujať pozornosť telesne vyvinutejších spolužiačok, alebo pôsobenie respondentov v reláciách typu Aj múdry schybí, keď ich redaktorka núti odpovedať, kto to bol istý Josip Vissarionovič Džugašvili.

A do tohto diadému počas posledných dvoch rokoch pribudol nový drahokam: obhajovanie Roberta Kaliňáka na poste ministra vnútra vždy, keď opozícia navrhne jeho odvolanie. Ako to v utorok uvidíme tretíkrát.
Všetci od posledného kolesíka cez Františka Šebeja až po Roberta Fica vedia, že Kaliňák na svojom mieste nemá čo hľadať.
Pre opozíciu je to ideálny terč, ktorý stelesňuje korupčný charakter a zneužívanie moci Smeru. Keď je núdza o témy, stačí si pozrieť výsledky Kaliňákovej desaťročnej práce a opozícia si môže zvolať novú tlačovku.
Buď utrúsi niečo nové o Bašternákovi, tendroch na ministerstve, alebo aktuálnej policajnej razii. Namiesto logického kroku však koalícia už dva roky zatĺka ako v kreatívnej súťaži zlatý klinec.