Odvolávanie Kaliňáka je čosi ako opozičný folklór. Smie sa však pardonovať, keďže udržiava pod najhoršou aférou Smeru plameň.
Odvolávanému Kaliňákovi pribúdajú kauzy, ktoré by iným neprešli Čítajte Poľahčujúca okolnosť nie je ani Schengen, blahorečenie, ku ktorému si k 10. výročiu „Kali“ úprimne želá.
Jednak niet ministra vnútra v EÚ, ktorý by úlohu nezvládol, pričom ódy, že „je to najlepšie strážená hranica v Európe“ (Barroso), obrátili dávno v prach pašerácke gangy pendlujúce medzi SR a Ukrajinou.
Odhliadnuc ešte aj od fakticity bašternákovského príbehu, (politicky) smrteľnú dózu nedôvery ku Kaliňákovi zakladá už fakt, že v otázke svojho vzťahu s „kolotočiarom“ uvádzal do omylu verejnosť.
Ktorá by žila v omyle až dodnes, keby jeden poslanecký asistent neprelomil bankové tajomstvo. Smrteľnosť „Kaliho“ je i tak mimo reality.
Odvolať ho nevie nieže opozícia, ale ani sám Fico.
