"Stane sa to, že Zem bude v jednej rovine so stredom galaxie, ale aj ďalšími planétami nielen našej slnečnej sústavy. V tom jednom momente nastanú obrovské zmeny, Zem zasiahne gravitačná vlna a spôsobí silné zemetrasenia, vypadne elektrina a tri dni bude absolútna tma," vysvetľoval mi nadchádzajúci koniec sveta 21. 12. 2012 postarší pán, ktorý sa pár dní predtým prišiel zásobiť do zelovocu, kde som počas vysokej školy brigádoval.
"Ale toto vám médiá nepovedia," nezabudol pri odchode doplniť k varovaniu pred katastrofou, ktorej by nezabránil ani Bruce Willis.
Mal pravdu, za celý ten čas, čo pravidelne chodil na nákupy, prišiel vždy s novou teóriou, nielen o konci sveta, o ktorej som nepočul.
V priebehu celého roku sa správy týkajúce sa hroziaceho zániku objavovali postupne, no ani opakované snahy o logické vyvrátenie nepomáhali.
Začalo to podobne, ako keď sa v októbri 2010 mala podľa bulharskej veštice Vangy začať tretia svetová vojna. Alebo niečo podobné.
Je zaujímavé, že aj v čase internetu sa všetko šíri s rovnakým šumom ako počas detskej škôlkárskej hry na telefón.
Pritom tých príležitostí vyhlásiť koniec sveta mohlo byť niekoľko. Pre niekoho sa mohol skončiť s príchodom filmových Avengerov, lebo, trochu hyperbolicky povedané, filmom teraz vládnu superhrdinovia.
Pre Kanaďanov mohol nastať symbolický koniec sveta, keď ich slovenskí hokejisti vyradili v štvrťfinále majstrovstiev sveta.
Pre ostatných cyklistov prišiel koniec sveta s príchodom Petra Sagana na Tour de France. Pre hráčov videohier nastal koniec sveta pri závere Mass Effect 3.
Pre niekoho mohol nastať koniec sveta, keď Európska únia získala Nobelovu cenu za mier. Len ten koniec skutočného sveta akosi nie a nie nastať.
Ten postarší pán sa do zelovocu vrátil 27. decembra a ako vždy aj s novou teóriou o nadchádzajúcom konci sveta.
Vo svetle symbolických koncov sveta a druhej vlády Roberta Fica to bola jediná istota, na ktorú sa dalo spoľahnúť.
