Niežeby sme chceli banalizovať problém neplodnosti na osobnej úrovni. Túžbu po zachovaní rodu máme zakódovanú v genetickej výbave a pre väčšinu nie je jednoduché zmieriť sa s tým, že zostane nenaplnená.

Cynik by povedal, nič to, pri pohľade na demografické štatistiky OSN sa nezdá, že by malo ľudstvo v dohľadnom čase vyhynúť.
Vtedy si uvedomíme, čo nás v skutočnosti trápi – nie, pusto tu nezostane, ale čo ak nás (zjednodušme to na Slovákov) nahradí nejaké iné spoločenstvo s iným kultúrnym kódom a hodnotami, ktorými opovrhujeme? Nebude to koniec sveta, ako ho poznáme?
Isteže áno. Ale niet sa čoho báť, takých koncov poznajú dejiny nekonečný počet a napríklad aj slovenský národ, v podstate novinka na kultúrnej scéne, je ich (dočasným) víťazom.
Chmáry nás môžu opustiť, keď si uvedomíme, že aj dnešné konzervatívne prúdy by sa našim pradedom zdali degenerované, zvrátené v priamej opozícii k Bohu a prirodzenému poriadku vecí. Celkom vážne.