Vo februári spravidla pršalo a ruka s diktafónom mi krehla od zimy. V ľudskej reťazi, za zvuku bubnov, a aj v smútočnom sprievode s rakvou školstva som počúvala desiatky príbehov. Hoci som vtedy ešte nebola na svete, približne takto som si predstavila atmosféru Nežnej revolúcie.
Učitelia štrajkovali v daždi a dúfali, že nebudú musieť zo školstva odísť so sklopenými ušami. Alebo aspoň, že nebudú musieť ťahať dve-tri zamestnania a získajú čas aj pre svoje deti.
A odrazu sa začala drsná "hodina matematiky". Dodnes nezazvonilo a my sa pred tabuľou priebežne škriepime, ako vlastne znie zadanie.
Rok 2016: Keď sa Fico stal tretíkrát premiérom a Smer začal padať Čítajte Je veľa sto, alebo až 15-tisíc frustrovaných ľudí? Stačí päťsto eur na mesiac, alebo aspoň tisícka? Čo je viac - dvadsať dní dovolenky kedykoľvek v priebehu roka, alebo povinné „dva mesiace prázdnin“?
Je niekde v rozpočte ďalších 400 milónov? Rátali sme všetci, no s inými premennými a výsledky sa nikomu nezhodovali.
A kým sme sa sústredili na jeden príklad, nevšimli sme si zadanie na druhej strane hárku. Po marcovej volebnej noci som z pridelenej straníckej centrály kráčala pešo. Výsledok príkladu som už poznala, no potrebovala som spracovať, ako sme sa dopracovali práve k číslu 1488.
Po lete a záplavách červených kariet, ktoré znamenali veľa a zároveň nič, prišiel najsilnejší týždeň roka. Pár októbrových dní sa na chvíľu prestalo počítať. A Palisády nikdy neboli tichšie ako v momente, keď nimi prechádzala lafeta s rakvou prvého slovenského prezidenta.
Prežila som spolu viac než 24 hodín verejných zhromaždení, odkráčala viac ako 30 kilometrov pochodov, videla dva pohreby a jeden zrod vlády. Rok 2016 bol náročný. Možno by bol o niečo lepší so spoľahlivou kalkulačkou a pevnou obuvou.
