Vyhlásiť, že Kažimír pytliačil za hranicou svojich možností, keď sa chcel stať šéfom Euroskupiny, by bolo nepresné, keďže nezohľadňuje vklad krajiny pôvodu. A fakt je ten, že imidž Slovenska v Bruseli a okolí najmä v dôsledku utečeneckej kauzy nie je dobrý, čo je povedané ešte mierne.

Je horší než napríklad práve Portugalska, ktoré prichýlilo 1300 utečencov, čo síce nesúvisí s fiškálom, avšak v situácii, keď sa – napríklad – volí do toho či onoho orgánu, plní funkciu zamlčaného, pomocného kritéria.
Je obava, že Kažimír nebol poslednou príležitosťou, keď Slovensko doplatilo na stigmu nesolidárneho člena.
Portugalský konkurent, ktorého uprednostnila celá socialistická frakcia, si negatívne znamenie neniesol, pričom ani v hlavnej disciplíne – fiškále – sa nemá za čo hanbiť.
Naopak, za ministrovania Maria Centena – to je on – sa Portugalsko predvádza ako úspešný klient eurovalu, ktorý dokáže záchranu splácať i preto, že po obrovskom prepade sa jeho ekonomika doťahuje na predkrízové úrovne.