Minister kultúry Ivan Hudec je presvedčený, že nedostatok kontaktov špičiek HZDS so študentmi a občanmi odstránia nové súkromné rozhlasové a televízne stanice, ktoré budú mať bližšie k HZDS. "Veľmi rýchlo zistíte, že Rádio Koliba bude mať trošku iné názory ako Twist," povedal doslova pán minister. Rovnako oznámkoval aj novú televíziu (ktorá na rozdiel od Rádia Koliba ešte nie je ani na svete a o mesiac sa má len konať verejné vypočutie žiadateľov o licenciu), "ktorá bude mať dva programy a iné názory než Markíza". Odmietavá reakcia spomínaných médií bola pochopiteľná - pán minister nikoho neuspokojil, a pravdepodobne ani riaditeľku nového rádia, lebo s takýmto vysvedčením (a od takéhoto "renomovaného" politika) začínať budovať dôveryhodnosť nie je jednoduché (ak sa to vôbec dá).
Minister kultúry Ivan Hudec však v trojročnom cykle iba zopakoval to, čím vstúpil do dejín nezávislosti slovenských médií jeden z jeho najvýraznejších predchodcov v kresle najvyššieho služobníka kultúry, Dušan Slobodník. Hudec tak de facto (hoci možno nechtiac) potvrdil jednu zo základných dilem európskej spoločnosti, medzi realitou a jej obrazom, lebo o nič iné v tomto prípade ani nejde. Ide o to, aký obraz slovenskej reality ponúkajú občanom a voličom najvplyvnejšie, t. j. elektronické médiá. Teda ide o to, ako bude slovenskú realitu v čase pred voľbami hodnotiť väčšina občanov-voličov, a či bude s týmto obrazom (neraz aj napriek každodennej skúsenosti) spokojná. Ak áno, určite dá svoj hlas tým, ktorí sa na pozitívnom obraze slovenskej reality najviac podieľajú, t. j. politikom vládnej koalície. A ak dajú svoj hlas práve týmto politikom, ktorí majú na vysielanie elektronických médií rozhodujúci vplyv, nič im nebude brániť aj naďalej pokračovať v doterajšom výkone moci a užívaní si porozdávaných majetkov. A o to im ide predovšetkým, nie o nejaké rečičky o národe a tisícke rokov...